Apokalypsa

Posledná lampa na ulici vyhasla. Prasknutie žiarovky bolo počut široko ďaleko. Posledný vták dopadol mŕtvy na zem. Letel len pár metrov. Posledný tlkot srda, posledný vyhasnutý život. Všade ticho a tma, bezvetrie. Oblaky nikde, hviezdy sa vytratili. Na zemi miliardy vyhasnutých životov. Na niektorych nebolo badať ani prekvapenie z rýchlej smrti. Strom po strome sa začal rúcať na zem. Hlina ich už nebola schopná udržať v stoji. Listy v momente vyschli. Planéta umiera. Okrem mŕtveho ticha prichádza aj nesmierny chlad. Nie je tu nič, ostala len velká pustatina. Kvantum vzlykajúcich duší stúpa do výšin. Nariekajú za životom, ktorý im za nič nestál. Nariekajú za životom, o ktorý museli bojovať, aby sa zdal pekný. O život, v ktorom sa len trápili. Hynúca planéta ich volá naspäť, no duše lahké ako gram stúpajú a stúpajú, za nimi ostáva len dážď zo sĺz meniacich sa na ostré granule krúpov, ktore pri dopade rozbíjajú všetko, do čoho narazia. Duša po duši sa stráca a vytvára na čiernej oblohe nádherný trblietajúci sa obraz vypadajúci ako polárna žiara. Bol to ale obraz, ktorý si už nikto nepozrie. Je to posledné zbohom všetkému, čo ostalo...