Zlomený

Padli tažké slová, po ktorých ostal v okolí neznesitelný chlad. Oči videli to, čo vidieť nemali. Stalo sa niečo, čo sa už nedá vrátiť späť. Slová a obrazy sa zahryzli do mysle ako nenažrané pyrane do sladkého ľudského mäsa. Zkamenel som, nevnímal som okolie. Bola tam len ona a ja. Ona chladná ako hlboké dno oceánu a ja ako malý chlapec zchúlený v rohu tmavej miestnosti. Je to neznesiteľné. Chcem odpovedať na tie slová, ale nemôžem. Kvapky začinajúceho dažďa prebudili moje nohy, ktoré sa rozhodli utekat. Ale čas akoby sa okolo mňa zastavil a ja chodím pomalšie ako slimák. Vysoká vlna oceánu sa valí za mnou, chce ma zastaviť, chce ma utopiť. Podarilo sa. Vlna vody temnejšiej ako samé peklo pohltila celé moje telo. Dostala sa do pľúc, znemožnovala mi dýchať. Chcel som rýchlo preč. V momente ma napadla odpoveď na jej slová. Je to jednoduché "Zbohom". Slová a obrazy, zaryté v mojej mysli, nechcú zmiznúť, aj keď ona je navždy preč...moja nádej.