O Tučniakovi

Tučniačik sa na nás díva,
s GNU/GPL si len tak kýva.
MS v tme a strachu sa potí,
ze linux ho z pozície sotí.

LOL?Kde sú XP, kde je VISTA?
Zbavil sa ich posledný Pišta.
MS s malým podielom na trhu plače,
Ved počkaj, linux si to odskáče!

Deň D

Objavil sa v lese. Nevedel kto je, nevedel skadiaľ prišiel. Nevedel ani kde býva, dokonca ani netušil, ako sa tam dostal. Cítil len, ako ho niečo ťahalo vpred. Nebránil sa, utekal. Pripadal si, akoby bol priviazaný o lano, hodený do neznáma a niekto ho ťahal naspäť. Boli to už 4 hodiny, čo utekal. Vôbec si ale neuvedomil, že necíti únavu. Dostal sa do mesta, ktoré ako jediné bolo zaliate slnečnými lúčmi. Všetko navôkol bolo zahalené tieňom z temných čiernych, hrôzu naháňajúcich oblakov. Mal pocit, že ľudí, ktorých videl na námestí, pozná. Nevedel si ale spomenúť, skadiaľ.
Už neutekal, pozoroval ľudí a snažil sa spomenúť. Stále ho niečo ťahalo a nútilo, aby bežal, no on už nechcel. Spoznal ľudí. Jeho celá rodina, jeho kamaráti a priateľka. Videl ju, slzy na prahu. Utekal za ňou, aby ju pozdravil a spýtal sa, prečo všetci sú pohromade. Myslel si, že sa diala nejaká rodinná akcia. Prišiel k nej. Videl ten potok ligotavých sĺz, stekajúcich po lícach. Spýtal sa jej : „Čo sa deje, prečo plačeš?“ Nereagovala, ani sa neobzrela. Pomyslel si, že je asi na neho nahnevaná, netušil prečo. Sedela tam osamotená. Nik z nich ju nepoznal, nevidel. Celá rodina a kamaráti, stojac pri strede námestia, ignorovali ho tiež. Bolo mu smutno, asi nahneval všetkých okolo. Pocítil, že už tam nepatrí, nesmie tam byť. Tak šiel ďalej. Nevedel , kam ide, no cítil, že už nie je ďaleko. Niečo mu hovorilo, že má vojsť do obytného domu, ktorý je oproti, tak vstúpil. Vedel už, že tam býva. Vedel, že býva na druhom poschodí. No cesta hore sa mu zdala nekonečná. Prišiel k svojím dverám, boli otvorené. Nechápal, však sa pozná, zamkýna. Vošiel dnu, nikto v byte, no bolo mu jasné, že býva sám, tak sa nečudoval. Bolo mu ale divné, prečo stále počuje kvapkať vodu z kohútika. Prvé, čo ho napadlo, bolo kuknúť sa do kúpelne. Vošiel dnu, padol na zem. Tým, čo videl, všetko pochopil. Vaňa plná vody, pozeral sa na seba, ako sedí pri vani s rukami v nej. Vaňa plná krvi. Vtedy pochopil, prečo boli všetci na námestí, prečo sa tak k nemu správali. Nevideli ho, nenávideli. Ešte žil. Vedel ale, že keď vstúpi do svojho tela, bude to mať ešte horšie, ako pred tým. Tak odišiel, viac sa nevrátil..