Bez komentára

Sedel v lese na starom pni a premýšľal. Bola jeseň a pestrofarebné listy si slobodne poletovali, kým nedopadli na zem. To mu pripomenulo, že sloboda nie je večná. Všetko raz pominie. Pravda, všetko je preč. Má pokoj. Bolo mu dobre, po dlhej dobe. Na nikoho nemyslel, nič ho netrápilo. Len dokedy...? Povzdychol a pozrel na oblohu. Bola jasne modrá a slnko sa usmievalo na všetkých, ktorí sa naň prišli pozrieť. Krásne počasie, pomyslel si. Niekedy si myslel, že počasie sa odvíja od jeho nálady, pretože doteraz len pršalo a obloha bola zahalená čiernymi oblakmi. Postavil sa, cítil sa už oddýchnutý, aby mohol pokračovať nahor. Čakala ho ešte dlhá cesta. Nevadí. Čím vyššie sa dostane, tým jeho myšlienky budú jasnejšie. Houby, podkol sa o konár a zkotúľal sa naspäť do dzedziny.