Bezvládny

Ticho, nič, len veľké ticho. Ležím na posteli a nepočujem absolútne nič. Pozerám sa na strop a je mi divné, že sa mi vôbec nevysušujú oči a vôbec nežmurkám. A ešte divnejšie je, že viem, že mi je zima, ale nič necítim. Ako tak pozerám na strop, rozmýšľam, čo sa so mnou deje. Pred očami sa mi zjavujú záblesky minulosti. Zvláštne okamihy, keď som sa cítil najviac sám. Keď som nemal nikoho, kto by ma presvedčil o opaku. Presne tak sa cítim aj teraz. Vidím pred sebou malý kopec a predo mnou cesta, ktorá vedie do žiaru n/H. a ďalej rieka. Po chvíľke si uvedomím, že sedím v poľovníckej pozorovateľni. Tam som vždy chodieval vyčistiť svoje myšlienky, keď mi bolo smutno. Záblesk. Teraz sa nachádzam na šibeničnom vrchu, sedím pri kríži a pozerám sa na rieku. Záblesk. Zrazu sa nachádzam v nejakom bare s priateľmi a zabávam sa. Povedal som si konečne som sa dostal niekde kde mi je dobre. No hneď potom som sa zjavil niekde, kde som ešte v živote nebol. Bola tam tma, zima. V pozadí som počul kostolné zvony a nado mnou nejaké hlasy a náreky. Z toho mumlania som rozumel jediné slovo. AMEN. A vtedy som si uvedomil, kde sa nachádzam a že musím hneď vypadnúť. Bol som v truhle a počúval som vlastný pohreb. Chcel som búchať, kopať, ale nemohol som. Bol som ako z dreva. Chcel som plakať, chcel som čo i len ústa otvoriť, no nedokázal som to. Z krku nevyšiel ani hlások. Chcel som, hrozne som túžil odtiaľ vypadnúť. Záblesk.. nachádzam sa opäť v izbe. No stále pozerám na strop a nič sa okolo mňa nedeje. No zrazu som si uvedomil, že už sa môžem hýbať. Super!! Sadol som si na posteľ a pozeral som na PC. Divne však hudba hrá a repráky sú zapnuté, no ja nič nepočujem. Postavím sa, že sa na to idem kuknúť. No všetko bolo OK. Kašlem na to idem si ľahnúť. Otočil som sa so stoličkou a pozerám, neveriacky pozerám. Nemôžem uveriť vlastným očiam, na čo sa pozerám. Pozerám sa na svoje zmodralé telo, ležiace na posteli, pozerajúce sa na strop. Všetkému som pochopil. Ale kedy? ako? prečo? Nepoznal som odpovede, no vedel som, že som mŕtvy. Pozerám sa na svoje telo, a zdá sa mi že čas sa zastavil. Vidím, ako lúče pomaly dopadajú na predmety. Z kuchyne sa začal rozširovať zvláštny tieň. Niečo černejšie som ešte nevidel. Blížilo sa to do izby, blížilo sa to ku mne. Nevedel som čo to je, chcel som ujsť, no zase som sa nemohol hýbať. Tieň mi pohltil nohy, celé telo. To jediné čo som vedel, som zrazu zabudol. Už som ani necítil, ani nedýchal. Je koniec.
Zrazu so mnou tak trhlo až som spadol z postele. Bol som úplne zaliaty potom, bola mi strašná zima. Počujem ako vonku šľahá silný vietor. Bol to len zlý sen. No ten sen bol tak živý, že som z neho dostal strach. Čo ak je to predzvesť niečoho, čo sa blíži?...