Zbohom láska

Dve sviečky horeli, no jedna zhasla,
jedna už zhorela, tá druhá sa triasla.
Bála sa konca, čo bude ďalej,
fotke, nad ktorou bola, nedala nádej.

Každý deň sa modlil,dúfal v zázrak,
No stratil ju, navždy, bol tam už náznak.
Láska je krutá, prestal v ňu veriť,
zabila ju mladosť, nemohla ju zmeniť.
Slová jeho už nemajú význam,
pretože je sám, a nič už nemá.

Snaží sa on zabudnúť, no bude to tažké,
už sa nedá nikomu, už nedá šancu láske.
Zaľúbil sa, no sklamalo ho všetko,
Svetu on už neverí, je pre neho peklom.

Neverí už v sily dobré,
neverí v to, čo môže byť,
Vždy sa stane len to zlé,
na čo je potom láska, cit.

Fotka, ktorá nad sviečkami stála,
prišlo na ňu to, čoho sa bála.
Dohárajúca sviečka si fotku chytila,
Držala si ju, kym ju v popol nezmenila.
Teraz už nie sú oni dvaja,
je už len on a ona sama.